Spanilý príbeh o chrobákovi Gregorovi

Odpoveď im dali až chýry, ktoré svetom dodnes znejú. Na matrike odhalili prapôvod agresora, nevolal sa Voldemort, ale Stano. Stano Tramvaj. Posolstvo, ku ktorému sa Stano životom hlásil - „Ničte a smejte sa slabším pre ten chvíľkový pocit víťazstva Obra nad menším“ - si získavalo u mladej hávedä popularitu. Obeťou sa stal mladý, pondelok narodený chrobák Gregor, pre kamošov, ktorých chcel mať, Greg. Pondelok poobede sa celá pondelková generácia pobrala do škôlky pri Troch púpavách. Deti sa trošku učili, starí harcovnící im vraveli, nech sa vyhýbajú... Nepočúvli a hneď na druhý deň od narodiek tam všetci šli. Malinkaté chróbky a chróbkovia sa i pobrali a cestou si popiskovali jemné melódie. Jakmile sa Gregor-šuhaj dopočul o rebelantstvách, nasledoval ich. Chcel byť hrdinom, tedy zaumienil si spraviť čokoľvek, len aby ostatnú mládež zaujal. Len, čo sa decká zhromaždili okolo hrôzostrašného pádmi opradeného trsu trávy, Gregor sa už pripravoval na huncútstvo. Darebák jeden, keby ste ho videli, najprv si dal poriadne tučný strečing, potom 6 sekúnd ticha a na záver si uviazal Peter-Nagy čelenku na tú malú škaredú hlavu. Aby toho nebolo málo, v škôlke sa neprezúval a preto mu smrdelo všetkých šesť. Davom sa tá novina, že Gregor bude skákať, rozletela ako bežná informácia. Ten istý dav začínal skandovať a pokrikovať: „Grégor-Gágor, ak neskočíš si srágor. Kiš kiš.“ Greg to počul, už nemohol ustúpiť, musel tam hore na tých prekliatych desať centimetrov trávy vyliezť a s nevedomým, čo príde skočiť. Po nudnom čase sa tam hore vyštveral a rozhliadol sa. Uvidel masu vysmiatych tvárí veriac, že ak to zvládne, padnú mu k nohám a budú ho volať Greg.Dodalo mu to istoty a viery v lepšie zajtra. Zavrel oči a presne takto skočil. Letel vzduchom, bolo to niečo neopísateľné (preto o tom píšem), tá rýchlosť mu vyfúkla každú jednu zatuchlinu z pod panecieriku. Hrdo, sviežo letel, sebavedome hľadel poza dav, užíval si každučičkú sekundu slávy. Chystal si slová, ktorými dnešok opíše vo svojom denníku. Dumaním si premrhal letový čas a s rachopraskotom šľahol o zem. Krikom zaplakal, vedel, že je zle nedobre. Jedna zo šiestich sa zlomila a takto veru kamarát chodiť nebude. Detváky ho vysmiali a odišli po svojich. Ostal sám, načo to bolo dobré? Sám bol tak či onak, vtedy aspoň vedel chodiť. Celú stredu preležal v nemocnici, doktori robili, čo mohli, ale tú nohu mu už nezachránili. Chodiť bude môcť, ale s ťažkosťami. Štvrtok, keď deti pondelka stepovali na prahu dospelosti, sa išiel Gregor poprechádzať a zaspomínať na svoju mladosť. Jasne spomína na Tri púpavy, tá škôlka už dávno nefunguje, neliahne sa toľko larvičiek ako kedysi, chrobáky myslia len na prácu, na potomstvo zabúdajú. Spomienky na škôlku v ňom vzbudili bolesť nohe. Pobral sa k prekliatemu trsu. Lietala pri ňom obstojná lienka sedembodková. Určite sa volala Lenka lienka, ako ináč. Krásne mala krídla, také akurát na lietanie, čo by dal Gregori za ne. Ešte viac ho v nohe pichalo, keby aspoň behávať a famfrbál mohol hrávať. No on nič. Lenka lienka uvidela smutného Gregora a pristála pri ňom. „Čo tu smútiš, ty mrzáčik môj? Veď si len úplne zbytočný a navyše.“ Zamrnčalo medzitým mrnčadlo Gregoriovo. „Ale never, kámo.“ Odľahčila atmosféru Lena. „Šak dik šun, aj ty máš krídla, ti nikto nepovedal?“ Na túto otázku Gregor inú odpoveď ako „Nie.“ pravdivo povedať nemohol. „To treba zmeniť!“ zaumienila si deva. Lenka lienka začala Gregiho učiť narábať s krídlami. Trvalo to dlho, ale nakoniec to zvládli a celý piatok lietali nad lúkou, smiali sa, tancovali v lete, nechcelo sa im klesnúť späť medzi ostatok chrobače. Lenka lienka bola prvá, čo Grega nazvala „Greg, ty môj kamoško.“ Bolo im spolu brutálne HEJ. Náš milý chrobák pochopil, že život ide ďalej, čo tam po tom, keď prídeš o nohu, máš ich ešte päť. V skutku poznal krásu a zmysel hmyzného života, načo kráčať, keď môžeš lietať? Najkrajšie chvíle života prežil Greg práve v oblakoch so svojou najkamkou Lenkou lienkou. Lietali spolu krídlo v krídle, tešili sa z momentov, život sa im veru ráčilo žiť. S pokojom a nadhľadom lietali neskoro do noci. Sobotu ráno si Lenka a Greg vystrojili fajnovú svadbu, len oni dvaja a torta. Žili šťastne ešte pár hodín ako to šesťdňové chrobáky Gregovho typu robia. Pondelok sa im vyliahlo sto malých hávadiek, ktorým škôlka pri Troch púpavách už otvára svoje vrátka.