Juraj Hruby
Karikin týždeň
Sivé ráno, zaželala si Karaka a šla spať. Áno, Karaka bola smenárka a robievala nočné. Vždy utorok, stredu a sobotu. Nedeľu mala šťastie - denná a večer voľno. To je život, nedeľa bez nočnej.
Som informatik a rád píšem absurdity. Zoznam autorových rubrík: Jurove slovo na dnes, Zážitky, Veršované, Príbehy neverše, Nezaradené
Sivé ráno, zaželala si Karaka a šla spať. Áno, Karaka bola smenárka a robievala nočné. Vždy utorok, stredu a sobotu. Nedeľu mala šťastie - denná a večer voľno. To je život, nedeľa bez nočnej.
Nie je ateista ako ateista a veriaci ako veriaci. Relativita a rozdielnosť sa nevyhnú ani týmto pojmom. Boli časy, keď som sa bil do pŕs v debate so vzdelaným ateistom za to, že Boh predsa je, že to tak je a musí byť a je to tak dobré. Nedávne dni môjho bytia boli ale časmi, keď som pochyboval o tom, či Boh vôbec je a moje emócie nesúvisiace s tým, boli ploché a plytké ako mravenčie hrdlo.
Poctivý a čestný prístup. Tak by som opísal moje skúsenosti so spoločnosťou LODOS, ktorá vyrába kadejaké kuchynské náradia a doplnky. Ja osobne som si pred necelým rokom kúpil od nich najlacnejší mlynček na kávu.
Je ticho, pokoj a kľud. Vonku svieti slnko a aj ten vzduch sa už vyčistil. Recyklujeme, elektrina sa zelená a s benzínom už nikto nejazdí. Mier - svet bez boja. -Že sa nehanbíš ešte žiť a priživovať sa na nás. Si ty vôbec človek? Iba sú s tebou starosti, vieš koľko peňazí to stojí? Ty asi nevieš... Už dlho nerobíš.- -Všetci tvoji kamoši vedia, čo sa patrí, čo je statočnosť! Ach. Škoda reči.- -Peťko mohol študovať, mohol byť lekárom a zachraňovať životy, ale ty nie. Robíš z nás otrokov.-
Tento príbeh chcem venovať Martinovi, aby raz zbalil ženu. Pardon! Zbaliť je škaredé slovo. Aby sa s tou ženou našli. Hneď to znie lepšie.
Konečne môžem o sebe povedať, že bývam v Brne. Kľúče v ruksaku a na poličke zmluva. To ale nie je dôvod, prečo som mal dnes super deň. Všetko to začalo čerstvou rannou kávou na chladnom novom balkóne. Počul som o ľudoch, čo by chceli ranné balkóny. Tak som s nimi začal, lebo môžem. Mám v pláne vstávať skôr, aby som si mohol ráno posedieť. Rána a večery sú výnimočné čistotou hlavy a vzduchu. Prázdna hlava vie premýšlať, aj keď moja ranná motorika trošku viazne. Vrážanie, zhadzovanie a iné buchoty sú takmer denné záležitosti.
Dnes som bol poctený. Táto informácia bude slúžiť ako reklama na zbytok textu. Dlho dlho som sa hanbieval povedať vtip. Možno to bolo tým, že mojim starším bratom sa nikdy moje vtipy nepáčili. Možno preto, že mi na gympli hovorievali: "Juro, nepreháňaj!" Bral som to osobne. Kto pozná mňa, niektorého z bratov alebo vetvu rodiny z maminej strany vie, čo je to preháňanie. Máme to v krvi. Počty treba deliť šiestimi a škrtnúť tri nuly. Nebudem predsa opisovať svet tak aký je. To vidí každý. Keď je niekto starý, tak je najstarší. Čo ho je veľa, toho je plná ri*. Použil som hviezdičku. Som slušný.
Chvíľu som premýšlal o čom napíšem a popritom som pozeral rôzne veci na nete. Žiadna múza, nič. Hlava narastala. Ani nie tak z rozmýšlania, ako z toho klikania medzi farbami a informáciami. Stop. Vypol som.
Tretí v poradí. Malý výlev v ružovom zápisníčku. V rovnakom som pred rokom písal cestopis na výlete cez pár krásnych európskych veľkomiest. Veľých nie veľkosťou (Brugy nie su veľké), ale svojím šarmom.
Pamätám si veľmi dobre na jednu z prvých plodných nocí. Bolo to počas štúdia na gymnáziu a volal som to emotívny prebytok. Máte chuť zo seba všetko vysypať. Vtedy som si uvedomil, že keď to nemáte komu povedať alebo sa hanbíte (to povedať), môže to skončiť na papieri.
Mojím plodným časom je bezosná noc. Keď neviem zaspať. Presne taká, akou je aj tá dnešná. Ležím, premýšľam a nespím. Príčinou je sýty poobedňajší spánok na gauči.