Zub Ferka Strácaja

Autor: Juraj Hruby | 26.10.2014 o 1:35 | (upravené 16.12.2014 o 9:41) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  142x

Jeden z príbehov o ľuďoch v neľuďoch...

„Milí Ľudia,

mám veľkú hlavu, jeden zub a vysoký som presne tri stopy. Fympkám sa páčia vysokí Fympovia ako ja. Občas sa mi aj kamaráti smejú, že „ty žirafa“. Tento list som sa rozhodol napísať, aby sa o nás svet dozvedel. My, Fympovia, o vás Ľuďoch vieme, ale vy o nás nič. Žijeme na zabudnutom súostroví Fympia uprostred Tichého oceánu.“

Ferko odložil pero a rozhliadol sa vôkol seba. Sedel na zelenej trávičke nekosenej (oni nevedia kosiť) a pozeral na oceán roztápajúci sa v zlatých slnečných trblietkach. Na ostrovčeku rástli palmy kokosové, kakaovníky neviemaké a rôzne iné dobrôtky. Ako zízal na krásu pálm a plodov, tráv a mora, list pokrčil a ako každý každučičký deň ho hodil do vody. Načo by mi boli ľudia, veď mám svoj zub. Kreslo mu kres hlávku a vysedával ešte značné minúty... Ferko sa postavil a vydal sa vpred. Ferko kráčal „metropolou Fympropolis“ (malinká osada to bola), v ktorej vysoké lampy porážali „už“ večerné prítmie. Fymp ich míňal jednu za druhou, dom za domom a preťal aj mnoho kútov plných tiem. Pohľadom na nápis na obchodíku podnikavého Tymiána ustrnul.

Zubné náhražky aneb Protéza na každý deň

Triaslo ho strachožialom, neobstál tam, trýznil sa pohľadom na to Zlo. O kúsok ďalej, kde „už“ nočné ticho prefackávali zjapy, štrngot tanierov a nenásytné reči polosýtych notorikov, kde veľa Fympov trávilo svoj voľný čas - tuna - v Kantíne hľadania Pravdy, bola situácia iná. Premnoho Ferkových kamošov z jasiel (povinná šk. dochádzka) tu presedelo celú postjaselnú etapu žitia. Povrávali o súste, o jeho hľadaní, o tom pravom jednom súste, ktoré je každému z nich súdené. Jeden, čo druhý, každý by kvôli ňu (sústu) obetoval veru aj Zub, ktorý si už dávno vylomil na kakaovom pudingu. Bol hustý. Ferko s nimi nechodieval, ale keď išiel, nosil Zubné brnenie, ktoré zabilo chuť akéhokoľvek jedla. Nelabužil, no nelabužníkovali ani jeho kamarádi, lebo oni už dávno nosievali protézy. Ferko sa bál, staral sa o svoj Zub a chránil si ho ako oko v hlave. Ani nesníval o súste, načo? Nepotreboval cieľ.

Ferko bol šťastný, mal predsa svoj zdravý Zub. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?