10 dní v Rumunsku - Prvá časť

Autor: Juraj Hruby | 4.8.2013 o 13:23 | (upravené 4.8.2013 o 13:53) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  223x

V prvom rade by som vás chcel upozorniť, že v tomto texte sú gramatické chyby a iné jazykové nezrovnalosti (a zatiaľ žiadne fotky). Dobre? Dobre. Je to už rok, čo brat Matej vymyslel prvý výlet po Európe. Vtedy sme šli za krásou a pompéznosťou notoricky známych veľkomiest západu. Dlho dlho potom už šikovný brat premýšlal kam pôjdeme o rok. To o rok sa blížilo a plán bol jasný. Rumunsko. Zajednal hostely, penzióny, kúpil miestenky a lístky na vlak. My ostatní neorganizátori sme mali za úlohu pripraviť si čo to o mestách, do ktorých pôjdeme. Ja osobne som mal predsudky a trošku som sa bál, že sa mi to nebude páčiť. Čakal som hurhaj a krik na uliciach, staré cigánky, čo mi budú predávať lacné cigánske kroje za dve koruny a všetko strašne lacné. Bolo? Ja viem a možno aj vy, ale viac sa dočítate v nasledujúcich riadkoch. Tak teda, šťastnú cestu!

1 Euro = 4,4 Lei


Utorok 16.7.2013

 

Prvý vlak smer Nové Zámky.

Atmosféra pokojná, počasie príjemné, vlak príjemný.

 

Cestu do Budapešti som prespal. Chvíľu hľadáme náš vagón, ale hneď úspešne nalodení sedíme.

Jano rozpráva príbeh o práci v hroznovom závode, o červených nosoch a malých očiach ranných smien. O Jožovi s obrnou, čo ho mávnutím ruky volával na dvojdecové poldeci schované v čižme. No nedáš si KBŠ, keď tečie okolo?

 

Temešvár

(ubytovanie vo veľmi dobrom hosteli Hostel Costel)

 

Prvá noc Timisoira. Luxusné námestie, ktoré zajtra zborí Jazzový festival (nebol tu, ale pódium rozložené tu stálo). Pivo za 6 Lei v centre. Pekné budovy, každá iná (rôzne slohy, veky), zväčša stará. Okolo nás sedia mladí. Jano si šiel prdnúť. Videli sme aj otrhané budovy, ošúchané a aj si jeden acetónom nasiaknutý ujo prázdnou rukou čosi pýtal. Slová nemal, asi znemel. Námestie je naozaj krajšie ako Bratislava.

 

Túlavé psy existujú, usmievajú sa a podobajú.

 

Streda 17.7.2013

 

V noci nás nikto neokradol. Maťo nás opúšťa variť kávu. Máme v cene raňajky hlási hlas zo sýtej kuchyne. Vždy to poteší. V listnatom parku mastia seniori šach, mariáš a iné hry. Nikto nebehá, iba sa hrá. Aj o Lei.

 

Zmenární je dosť – bez poplatkov. Ešte pár slov k Hostelu Costelu. Ujde, luxus, exclusive. K dispozícii je záhrada a pes.

 

Terrasse Restaurant. Dorna (voda) ohne Bubles. Ursus (pivo) premium. Mutzu Mes! (ďakujem) (asi sa to píše Multu mesc, ale to je samozrejme jedno) Upreccerre! (prosím) (čítaj Uplečére/uprečére)

Hmmm. Gastronomicky markantná Capričóza. Mňam. Jedli sme to s nápadom za milión.

 

Kebab z Falafel Kingu.

Je tu lacno.

 

Mladí Rumuni sú podobní ako my. Anglicky vedia. Platy majú polovičné (min. 200€, priemer 400€), nie sú platení hodinovo, ale jednotne mesačne. Či makáš, či nie, dostaneš rovnako. Životné náklady nižšie, neviem či tiež polovičné. Nebezpečím sú psy a Bucharestské Taxi! (Taxikari vás povozia cik cak, ak to tam nepoznáte, ale to aj v našej BA.) A aj tie psy su milé. Taliansky nerozumejú Rumuni.

 

Štvrtok 18.7.2013

 

Dnešok opäť ušiel. Tisíc (>30°C) sme prežili. Topánky z Piele Naturala (koža urodzene prírodná) nenájdené. Nevadí, ešte tri mestá. Inak, nič výnimočné. Večer o 22:00 vyráža vlak. Cesta trvá krásnych 9 hodín.

 

Vlak je špinavý, chladný, málo miesta. (Samozrejme aj plný.) Timisoara za nami. Pekné mesto. Vo vlaku sa fajčí bežne pri záchodoch, cestuje s nami tučný Talian Andrea. Aj on fajčil. Aj smrdel. Cestoval sám.

 

Harry spí. Je 0:45 a.m., ešte 6 hodín vlaku. Plán je oholiť Harryho nohu. Prezliekol som si kraťase na rifle. Pozitívna zmena, kedže je zima. Holí Jano Harryho nohu. Vchádza sprievodca. Slávka zastavila Janov zločin. Znova holí. Už mu to ide. Striedajú sa chlapci. Aj Shaggy holí Harryho. Asi začne nosiť silonky. Idem sa na to pozrieť. Harry, ak to čítaš, prepáč. Nezastavil som ich, ale povedal som, nech len kúsok. Nech neni vlak chlpatý. Padajú slová ako Toto sa nestalo. Jediný dôkaz sú tieto slová. Harry spí. Z klímy mu vraj opadali.

 

Snáď som nedostal žltačku, snáď nikto. Nepoužil som antibakti gél a s WC rúčkami som jedol Tókmag. Som debil. Však? Už ich nejem. Aj Shaggy dostal co proto od žiletky.

 

Piatok 19.7.2013

 

Bukurešť

 

Bon Jorno!

Cestu sme prežili. Bola to dobytkárska 9-hodinovka. Klíma išla raz naplno, raz vôbec – super. Nikto nás nezbil, neokradol. Mohli. Minuli sa dve žiletky. Teraz sedíme v sviežom rannom McDonnalde. Jedna igelitová káva bez chuti. Maťo s Orši vybavujú lôžko miestenky – nebolo by zlé. Kávička točí žalúdky.

Ciao Bucharest!

 

Znova je teplo, my dávame statočné kilometre. Hľadáme obuv. Každá je alebo nič moc, alebo drahá. Čas obuvy ešte len prijde. Jano kúpil dúhovú loptu gumennú. Lieta.

Pozreli sme nejaký najstarší park na svete. Bolo tam aj teplo a žabacinky. Ceauşescu-ov (ďalej len Čaučesko alebo Čaučéz) palác, terajší parlament, sa javí ako história. Treba pozrieť z kedy je. (Maťo, že 1970?) Ten palác je kolos. Vysoký, široký, mohutný, "jednoducho komunistický". Vraj tretia-štvrtá najväčšia budova na svete. Aby som nezabudol, dneska sme jedli v luxuse. Treba už prestať šafáriť. Často míňame strip bary, xeroxy a banky. Aj minimarkety a zubárov. Medzi nimi sú baráky a pubíky.

 

Mal by som sa očknúť proti žltačke. Neviem prečo sa nebojím aj na Slovensku. Čistejšie tam o veľa nie je. Možno to teplo sa javí chorobne. A predsudky.

 

Niektoré Rumunky sú aj pekné. (Väčšina ich je škaredých.) Muži, teda skôr chlapci si trhajú obočia. Nohy holené sú ešte častejšie. (Nie všetci, ale dosť veľa.) Asi aj ja začnem. Veď čo, neni čo robiť.

 

Idem odniesť nejakého strokotanca do postele. Hneď som tu.

 

Som tu.

Asi pojdem spať aj ja. Nezabudol som niečo? Možno bustu Vlada Tepesa Drakulu. A boli sme aj v oničom RockMetal bare. Ok. Dobrú.

 

... Sledujem ako opitý frajer budí spiacu frajerku. Smerdží. Pred chvíľkou ide ku mne. Nahýňa sa a vysmiata tvár mi tlačí mačku do postele. Oranžovú mačku ostrihanú na leva. Orši sa zobudila na hurhaj, isto sa teší. Rebel upratuje a robí dozor. ...

 

Sobota 20.7.2013

 

Teplo, chôdza, no kalap, no piele naturala. Káble. Ideme dlhou ulicou. Teplé pivo za 3,5 Lei.

 

Dobrý obchod nevábi na zľavy.“

(Ja, chcel som byť citovaný)

 

Hľadáme jedlo. Našli sme. Už sa tešíme na pizzu. Jano dopil pivko vlastné v reštike. Už cítim pizza de slina. Prázdne brušká vŕzgajú. Chcem sukňu, klobúk. Sandálky možno aj na Slovensku budú. Začnem nosiť v lete sukňu. Raz. Pod kolená. Na ostro.

 

Nepoužívame opaľovacie krémy. Reštauračný STAFF nás musí mať rád. Tri pizze pre sedem ľudí bez pitia. Ideme jesť. Pizze boli mini. Chuť OK. No sprepitné. 0

 

Dotlačili sme sa bielym pečivom s olivami a šunkou/syrom. Ďalšie kilometre.

 

Keď budem bohatý, odkúpim CONVERSE. Nechám ich skrachovať!“

Prečo?“

Tlačia ma.“

(Maťo)

 

Utrpené tváre, smäd, volanie po WC. TOI TOI OK. Úľava.

 

Maťo vložil nohy do hnilého jazera de Buchu (takéto a podobné názvy sú samozrejme vymyslené). Sedíme pri bezdomovcoch. Aj oni sedia, ticho v tieni v nejakom najväčšom parku na svete (najväčšom v Bukurešti).

 

Názor na Bucharest? Veľká. 3 mil. ob.. Drahšia, aj pekné budovy, aj podpísané komunizmom, aj ošarpané. Pália ma labky.

 

Dnešných 150 km sme zakončili metrom. Ešteže tak!

 

Dobrodinci varia večeru. Olivovo syrovo rajčiatkové špagetky. Už teraz ich ľúbim a som z nich v mieri. Tento hostel má dredy, voľné gate a žije v objatí s mierom ako sa aj špagetky po chvíľke v teplej vode začnú vzájomne objímať. ?

 

Hlad, smäd, samota, nezmyselnosť a bezbožnosť. To treba zaháňať. Dobrý je chládok. Samota občas tiež (aj tak ju treba občas zaháňať, nebudem si odporovať predsa).

 

Sprcha, plavky, žabky a na to čisté tenké tričko. Ešte raz poviem aha -> dobrodinci varia. Bude mi dobre, haha. Stred sveta je vo mne aha, keď to čítam aha, aj v tebe, ak si sa do tej vety nevžil. Ide o teba a o mňa. Nikto ti to neodžije. Ideme jesť, dosť myšlienok. Bon apetit!

 

Ľudia vodných rias, čo v harmónií obhospodarujú Hostel Doors, púšťajú eko hudbu v batikovaných šatoch. V pivnici týrajú ľudí, čo neseparujú. Prestávam mať monumentálnu architektúru rád. Veľa ľudí trpelo, aby to stálo. Nezahráme si partičku Anti Monopoly? (V tomto eko hosteli bola k zapožičaniu v záhradnej čajovni.) Budeme si pomáhať, budovať mier a zberať naplavené riasy. Prípadne si adoptujeme opusteného psíka z útulku. Za dva body. (Samozrejme neviem ako sa to hrá.)

 

Ešte som nespomenul vrchol rozšafnosti. Dnešné konto culturae: 2 platené múzeá. Residencia de Vlad Tepes a skanzen domčekov.

 

Slávka je chorá, snáď vyzdravie. Jano spí.

 

Už je tma?“, rozospatá otázka.

Hej.“

Dobre.“ zakončí to spokojná odpoveď prebúdzajúceho sa upíra.

 

Jano si totiž myslí, že je upír. Aj s Ondrom občas volajú tata (Vlada Tepesa – Drakulu). Nepovolil som a nepredal som mu deci krvy z prsta za 10 Lei. Kečup mu musí stačiť.

 

Písať sa dá aj o hovne. Je ich tu dosť, no šlapli zatiaľ len Harry a Shaggy. (Neskôr aj ja viac krát.)

 

Nevzdávaj sa nikdy. Nie je neskoro, neboj sa. Toto je posledná, jedna z posledných šancí.

 

Nedeľa 27.7.2013

 

Dobré ránko nedeľa. Bolí ma hrdlo, je pod mrakom. Chladný vietor sa lenivo medzi nami prechádza. Do prezidentských záhradparkov turistov nepúšťajú. V každom metre tá istá teta hlási: „Atentie! Tenki dušie.“ Povie to skôr ako sa zavrú dverká. Nikdy nemá voľno.

 

Ursus by sa vraj mohol vyvážať aj na Slovensko. Dnes je čas na oddych. Nápady na podnikanie: túto časť neprepíšem, aby nikto neukradol super nápady.

 

Našli sme príjemnú reštiku. Objednané polievky, niektorí pivo. Prichádzajú drahé autá. BMW cabrio, ľahšia žena, drahší muž. Zaparkoval pred vchodom. Strážnik mu jemne naznačil, aby preparkoval. Prichádzajú ďalší vyfintení ľudia. BMW M5 zastaví v križovatke, vyloží ľudí, otočí sa a zastaví na zakázanom mieste pred vchodom. Prichádza strážnik. Pán auta strážnemu podáva čosi bledé malé, asi papier. Strážnik si predmet vkladá do zadného vačku. Pokyn na preparkovanie neprichádza. Vyzerá to na rodinnú oslávku. Darčeky, obleky, kvety a jedna potetovaná slečna so silikónovou perou a ktovie ešte čím. Prichádza čašník s našimi polievkami. Na stole je smotana, feferónky a mikrovlnkový biely chlieb. Polievka, tradične tunajšia, je krémová, bledá s držkami a zopár kúskami v octe nakladaných kápií. Dobrú chuť.

 

Orši zjedla šťavu, držky nie. Shaggy a ja komplet. Maťo s Harrym troška nechali a Ondro len rozbrblal hladinu polievky. Nebola to noblesa, ale OK, aj keď tradičná rumunská kuchyňa moc nechutí. Večer ideme do kostola, internet nájde všetko.

 

Teším sa ako si ľahnem. Aj som si ľahol. Hrdlo ma bolí a únava zmára Jurka. Večeru úžasnú, aj s mäskom (!!!) de Pui, navaril Maťo. V rumunčine slovo Pui neznamená nám známe Pulyka. Po večeri som šiel spať až do rána. Dobrú noc.

 

Sagan obhájil zelený dres. Chaps Elysses vyhral Marcel Kittel.

 

(Pokračovanie tu.)

http://hruby.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=334528&bk=17368


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?